Telo dieťatka ako mapa atmosféry v rodine
Telo bábätka je totiž zrkadlom atmosféry rodiny.
Veľmi často sa stretávam s bábätkami, ktoré majú problém s tonusom, nesprávne osvojené pohyby pri pretáčaní alebo preskakujú dôležité vývinové etapy – napríklad plazenie či štvornožkovanie. Mnohé mamy hovoria: „On sa ponáhľa, chce byť už veľký,“ no práve toto „ponáhľanie“ býva znakom, že telo si neprešlo všetkými potrebnými stupňami.
A tie sú základom pre celistvý vývin – motorický, rečový aj emocionálny.
V mojej práci je prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, ako aj nesprávne pohybové vzorce manipulácie či používanie rôzneho vybavenia, napríklad nosičov, okamžite viditeľné.
Detské telo je mapa – rozpráva príbeh. Z jeho držania, pohybov a napätia viem vyčítať, čím si prešlo, ktoré etapy zvládlo a čo bude potrebné v terapii zmeniť.
Z polohy, akou ho rodič zdvíha, z dotyku či reakcie na plač viem cítiť, ako medzi nimi prebieha komunikácia – či je tam napätie, neistota alebo dôvera. Je fascinujúce, ako presne telo dieťaťa odráža atmosféru celej rodiny.
Ako sa vyhnúť spomalenému alebo predčasne zrýchlenému vývinu
Spomalený či naopak predčasne zrýchlený vývin dieťaťa úzko súvisí s prostredím, v ktorom vyrastá, s výbavou, ktorou je obklopené, a s jeho nervovou sústavou a tonusom.
Na to poukazujú aj viaceré výskumy – upozorňuju, že plazenie, sedenie, štvornožkovanie a chôdza sú prirodzené míľniky, ktoré by sa nemali preskakovať ani skracovať- sú nevyhnutnou „stavbou“ pre zdravý vývoj pohybu, rovnováhy aj reči.